Nech mi milión obyvateľov ostrovnej republiky Trinidad a Tobago prepáči, že som ich čarokrásne ostrovy pomenoval tak jednoducho, lakonicky a možno aj trošku neprívetivo. Akoby však takýto názov pripomínal stratený raj — a v tom čosi je...

Inak slová Trinidad a Tobago majú pre našinca nádych exotičnosti a nekonečného obzoru mora. Keby sme však sa úplne spoľahli na neprítomnosť nudnej technickej civilizácie, tak by sme sa mýlili. Aj sem preniká nový vek, život sa modernizuje a zrýchľuje.

Po objavení Trinidadu Krištofom Kolumbusom roku 1498 patril ostrov španielskej korune a roku 1797 ho obsadili Angličania. Z pôvodného indiánskeho obyvateľ­stva karibských a arawackých kmeňov zostalo už iba malé percento. Väčšinu obyvateľstva tvoria černosi a zambovia — miešanci Indiánov a černochov.

 

BUSHMASTER NAHÁŇA HRÔZU

Prečo práve Ostrovy hadov? Preto, lebo nimi priamo oplývajú — a práve tými najjedovatejšími z nich. Všetci obyvatelia si s hrôzou uvedomujú hadiu prítomnosť za zelenou stenou, ktorá lemuje asfaltové hradské a tvorí kulisy sídlisk. Hady strašia nielen v džungli, ale aj na plantážach a domorodci pre istotu stavajú svoje chatrče na koloch.

Hadie nebezpečenstvo neháňa hrôzu najmä cudzin­com, pravda, pokiaľ nepatria do nepočetnej rodiny herpetológov. Zlopovestná je zmija korálová, ktorá už svojím vzhľadom vyvoláva u človeka zimomriavky. Ale je aj čosi ešte oveľa nebezpečnejšie: štvormetrový, ako noha hrubý krovák nemý. Ostrovania mu hovoria bushmaster. Má vždy bojovú náladu a útočí veru bez vyzvania; po uhryznutí nastáva takmer ihneď neodvratný koniec.

 

POD VEJÁRMI KOKOSOVÝCH PALIEM

Všimnime si však aj typický obraz ostrova: domorodú osadu. Povedzme — indiánsku dedinu arawackého kmeňa Naparina pri Rio Claro v strednej časti ostrova Trinidad tam, kde sa nepriehľadná stena pralesa rozostupuje a uvoľňuje priestor aspoň pre neďaleký výhľad. V pozadí chyží sa vo vetre kymácajú strapaté, vejárovité koruny kokosových paliem. Pravdaže, nechý­bajú ani všadeprítomné banánovníky i rozoklané listy a melónovité plody papaí.

Základnou potravou každej arawackej rodiny je však ryža, fazuľa a kukurica. V ktoromkoľvek ročnom období možno siahnuť po kláskoch uskladnených pod strechou; zrno mlátia vo vysokých drevených možiaroch. A zrnká vyčisťujú od pliev pomocou větra.

 

LEGENDA O PITCH LAKE

Vo všetkých učebniciach zemepisu preslávil Trinidad názov Pitch Lake. Jazero čierne, matné, naplnené hustou hmotou — prírodným asfaltom. Nie je to ale naozajstné jazero v bežnom zmysle slova. Po „hladine" sa môžete prechádzať s menším rizikom, než predstavujú naše asfaltové hradské v lete. Krížom cez „jazero" vedie dokonca úzkokoľajka, iba pražce sa musia z času na čas preložiť.

Na deväťdesiatich piatich akroch sa tu ťaží „čierna smola“ — najkvalitnejší asfalt, ktorým v neďalekom prístave La Brea plnia barely. Netreba ju ani rafinovať, stačí, keď čierni robotníci odstraňujú smetie, medzi nimi aj kosti, ktoré tu uviazli a zahynuli pred tisíckami rokov.

Ako vzniklo čudné jazero? Legenda domorodcov o tom je oveľa jednoduchšia, ako výklad expertov o geologic­kých dobách a zmenách. Kedysi dávno tu vraj bol raj, kde šťastne žili Indiáni kmeňa Chimano. Po rokoch šťastného života dopustili sa čohosi zlého — možno zabili maličkého kolibríka — a Veľký duch sa na nich veľmi nahneval. Raz v noci sa celá dedina zlých Chimanov prepadla a bola zaliata asfaltom...

Pochopiteľne, nezvyčajná rarita je mimoriadnym lákadlom pre turistov. Prichádzajú sem v rámci jednodňového výletu z Port of Spain. Východnou hradskou sa vyberú najprv k pohoriu Northern Range s kakaovými plantážami potom sa obracajú na juh, prejdú cez rieku Caroni plnú aligátorov a potom pozdĺž Parijského zálivu idú až do La Brey. Po obidvoch stranách cesty vidno tragače naložené trstinou a so zapriahnutými oslíkmi. Poháňajú ich hulákajúci domorodci v čisto bielych kazajkách a nohaviciach.

 xxx

Nezabudnuteľným zážitkom pre Európanov bývajú domorodé slávnosti, vrcholom ktorých je každoročný karneval. Po celý rok pripravujú obyvatelia nové pies­ne a tanečné variácie a šetria na masky a kostýmy. Všetci — či dobývajú asfalt, pasú byvolov alebo pracujú na trstinových, citrusových alebo kávových plantážach.

Pestré, i keď menej okázalé ako tradičný sviatok sviatkov, budú aj tohoročné letné oslavy štátneho sviatku. Privítajú nimi prvé desaťročie samostatnej republiky.